Čvn 172012
 

Dvanásť hodín oslobozovaniaRecenzia knihy Nykthemeron Apollonia z Tyany

Komentáre Jana van Rijckenborgha ukazujú, že zdanlivo nejasné texty Apollonia vyžarujú tak jasné a intenzívne Svetlo, že preniká ešte aj do dnešných čias neoslabené. Večné Svetlo sa v mikrokozme manifestuje v dvanástich fázach alebo „hodinách“. Na prvé oboznámenie sa s nimi je tu uvedených dvanásť textov a krátke zhrnutie vysvetlení od Jana van Rijckenborgha.

Prvá hodina: Démoni spievajú v jednote chválu Boha: strácajú svoju zlobu a svoj hnev.

Ten, kto chce kráčať cestu univerzálnej Gnózy, nastúpi v prvej hodine johanitskú cestu prípravy. Čo musí byť pripravené? Náš mikrokozmos (latentne) obsahuje magnetické napätia, ktoré vytvárajú naše magnetické pole dýchania. To je nátlak podvedomia, ktoré sa nazýva aj diabolským alebo hriešnym. Žijeme teda z dvoch „Ja“, z rozumu a z pradávnej prvotnej sily. A teraz ide o to – prijať tieto skutočnosti a vyvolať posväcujúce sily Gnózy. Tieto nové sily potom napadnú komplikovanosť, a to vedie k seba-poznaniu, ku konfrontácii vedomého s nevedomým. Tak prekonáva človek seba-opovrhovanie, lebo spoznanie príčiny znamená jej zmiznutie. Potom vnikne do mikrokozmu gnostická spása a premení všetky disharmónie na harmónie. Tak strácajú protivenstvá svoju zlobu. Táto „úloha prvej hodiny“ pochopiteľne vyžaduje hlboko siahajúce seba-pôsobenie, a to predtým, než kedysi prebývajúci démoni v nás budú spievať chválu Boha.

Druhá hodina: V dvojakosti spievajú ryby zverokruhu Božiu chválu, ohnivé hady sa ovíjajú okolo palice hadov a blesk sa stane harmonickým.

V prvej hodine sa človek oslobodil, aby mohol kráčať cestu. Teraz nasleduje konfrontácia s veľkým astrálnym svetom, silou rozdvojenia – duality, hrou zmien. Bez prekonania v prvej hodine sa ďalej – až sem – nemožno dostať. Teraz musí človek vyvinúť metódu, ktorou sa budú môcť vyrovnať protiklady prírody. To znamená sebe samému kliesniť cestu cez Červené more siderického zrodenia (astrálne životné pole dialektiky). Dve ryby z obrázku Rýb zo zverokruhu symbolizujú božského človeka a prírodne zrodeného človeka. Tieto protiklady musia byť vyrovnané a neutralizované prostredníctvom kríža. To je božská láska. Ide o to, aby sa už viac v palici hadov nevznietili žiadne túžby. Jediná aktivita, ktorá vychádza z kandidáta, je láska, ktorá vzniká prostredníctvom nasmerovania na svet duševného stavu: ryby spievajú chválu Boha. V prvej hodine zmizli všetky magnetické napätia a človek teraz môže nerušený kráčať cez siderický oheň. Hlboké túženie po božskom človeku je neprestajný chválospev. Prostredníctvom toho vzniká oprostenie sa od seba samého a „ohnivé hady sa ovíjajú okolo palice hadov“. To je intenzívna zmena stĺpa hadieho ohňa. Teraz jasné svetlo tichého plameňa, harmonicky vyživujúceho celú bytosť, vyžaruje vnútornú harmóniu. Tak je už v druhej hodine rozoznateľné, aká gigantická môže byť zmena v človeku, musí byť, ak chce napredovať na ceste.

Odmietni všetok strach, starosti a obavy, aj strach, že stratíš Gnózu, strach, ktorý môže viesť k fanatizmu.

Tretia hodina: Hady sa trikrát obvinú na palici hadov Herma. Cerberus otvorí svoj trojnásobný pažerák a oheň spieva Božiu chválu troma jazykmi blesku.

Keď je privedené k uskutočňovaniu pokojné horenie odpútavania sa od túžob, stane sa človek spolupracovníkom v službe Svetla. K tomu musí ukuť meč, palicu hadov, stĺp ohňa Ducha. Ozbrojený týmto novým ohňom, začína bojovať proti Cerberovi, psovi pekiel. Podľa legendy musí vlastniť Merkúrovu palicu, aby mohol prekročiť Styx, rieku, ktorá oddeľuje tento svet od podsvetia. Teraz stojí sila meča hada v aurickej bytosti naproti, na druhej strane. Túto odzrkadľujúcu sa minulosť, ktorá sa manifestuje v palici hadov, dokáže neutralizovať nová sila. Všetci čerti, groteskné formy v poli dýchania, zmiznú. Cerberus je mikrokozmický strážca dverí. Ako prejdeme popri ňom? Tým, že sa oslobodíme od strachu, starostí a bojazlivosti, aj od strachu, že stratíme Gnózu. Lebo tento strach vedie k fanatizmu. V druhej hodine sa naučíme nosiť kríž lásky vo vnútornom pokoji. Tak dlho, až kým sa to nedosiahne, nie je možné prejsť popri Cerberovi. Ale pritom nejde o kultivovanú statočnosť! Jedným z aspektov Cerbera je dogma. Všetky poučky obsahujú dogmatický aspekt. V tom chce Cerberus nechať človeka zadusiť. To je vlčia jama teológie. Cerberus sprítomňuje dogmatické inštinkty z minulosti. Od toho sa možno oslobodiť, ak sa poznané uskutoční v čistom čine.

Štvrtá hodina: V štvrtej hodine sa vracia duša z návštevy hrobov. To je okamih, kedy budú zapálené magické lampáše v štyroch rohoch kruhu. Je to hodina zakliatí a klamstiev.

V tretej hodine sa zneutralizujú nebezpečenstvá strachu, dogmatiky a modiel, teda trojnásobnej papule Cerbera, prostredníctvom troch jazykov blesku, trojnásobnej sily palice hadov. V štvrtej, magickej hodine, musí človek ukázať, že dokáže kráčať magickú cestu. Teraz je pripravený a sám musí voliť svoje kroky a robiť rozhodnutia. Musí sa učiť zaobchádzať s novými schopnosťami, prekonávať počiatočné ťažkosti a neskúsenosť. Duša sa musí vrátiť z návštevy hrobov, z nášho sveta s jeho nespočetným zavádzaním či rozptyľovaním. Pritom sú potrebné štyri lampáše, aby neutralizovali štyri zakliatia a klamstvá. Tými sú:

• napodobenie prostredníctvom zmiešania pravdy a lži,

• dar falošného učenia,

• láska k svetu klamu, dialektike,

• jednanie, ktoré nie je vysoko rozumné.

Človek ich môže prekonávať, stojac na magickom štvorci koberca Ružokrižiakov. Jeho štyrmi aspektmi sú skupinová jednota, jednoznačné nasmerovanie, bezkonfliktnosť a harmónia vo všetkých prejavoch života. Ide teda o použitie čistého rozumu, čistého chcenia, čistých citov a čistého jednania. Tieto štyri lampáše musia byť udržiavané horiace počas návštevy hrobov a až po návrat, teda pri ceste duše cez štyri kruhy prírody smrti.

Piata hodina: Hlas veľkých vôd ospevuje Boha nebeských sfér.

Je to hodina veľkého prekonania, dokonalého oslobodenia. Hlas veľkých vôd je pra-tón vesmíru, to A-E-I-O-U Katárov. Päť vokálov otvára hranice k novej budúcnosti a minulosť sa uzatvára. Hlas veľkých vôd prináša mier. Pretože sily dvojičiek sú prekonané, otvára sa vákuum nového stavu duše.

Šiesta hodina: Duch ostáva nepohnute, vidí približovať sa proti sebe pekelné obludy a je bez strachu.

Po piatej hodine prekonania a vystrojený novými silami, stojí teraz človek slobodný a „bez strachu“ síce v svete, ale už viac nie je z toho sveta. Duch ostáva nepohnute. To nie je útek zo sveta, avšak naplnenie úlohy v poverení univerzálneho Svetla. Je to kráľovské kňazstvo. Kto chce naozaj pomáhať živému stvoreniu, ten musí poznať najhlbšie pra-príčiny života. Tomu je základom veda o žiarení: Ktoré sily, „pekelné obludy“, ovládajú človeka? Touto vedou mystérií budú obdarovaní tí, ktorí stoja v službe šiestej hodiny.

Od ôsmej hodiny dokáže človek prostredníctvom moci lásky pomáhať, aby sa premenilo utrpenie na mier.

Siedma hodina: Oheň, ktorý všetkým bytostiam s dušou dáva život, sa riadi vôľou čistých ľudí. Zasvätený natiahne ruku a mier sa rozšíri ponad veľké utrpenie.

Po očistení poľa dýchania je človek slobodný a už viac nie je uväznený v tkanive osudu. Teraz disponuje svojimi prapôvodnými schopnosťami a prostredníctvom ohnivej sily, ktorú svojou očistenou vôľou dokáže riadiť, sa spojil s tým druhým, spásu prinášajúcim univerzom. Je pripravený na ôsmu hodinu. Odteraz dokáže pomáhať premieňať žiariacou mocou lásky utrpenie na mier.

Ôsma hodina: Hviezdy sa navzájom rozprávajú. Duša sĺnc odpovedá na vzdychanie kvetov. Reťazami harmónie budú navzájom spojené všetky prírodné bytosti.

V siedmej hodine bol kňazský človek naplnený spásonosným Duchom. Teraz rozumie zvnútra reči hviezd, reči žiarení. Dokáže „skúšať všetkých duchov, či sú z Boha“. Vidí ružu v srdci, vidí „zlatý zázračný kvet“, čisté, nové centrum vedomia za čelom. Rozpozná najhlbšiu príčinu utrpenia. Plnosť žiarenia svätého Grálu sa v ňom stane účinná. Touto silou dokáže pôsobiť k spáse túžiacej ruže srdca v hľadajúcich ľuďoch. „Duša sĺnc odpovedá na vzdychanie kvetov“. Tak vychádzajú všetci, spojení reťazami univerzálnej lásky, v novej, univerzálnej, večnej harmónii.

Deviata hodina: Číslo, ktoré nemôže byť vyjavené.

Číslo 9 je zviazané s astrálnou oblasťou. Kto nedokáže rozoznávať medzi starými pozemskými a novými nebeskými astrálnymi silami (zo záhrady Bohov), je otvorený pre mystifikácie a anarchiu síl dvojičiek dialektiky. Len žijúcej novej duši môže byť číslo 9 vyjavené. Vcelku bude odhalených sedem tajomstiev deviatej hodiny. Človek začína napádať zdroj chaosu a rozvrátenia, a podnikne všetko, aby priviedol zblúdené ľudstvo znovu späť k niekdajšiemu východiskovému bodu, k svetu duší.

Desiata hodina: Kľúč pre astronomický cyklus a kolobeh života človeka.

V deviatej hodine sa stalo jasným, že gnosticko-magický človek vlastní kľúč na všetky dvere väzenia. Desať poukazuje na nový cyklus, novú kozmickú perspektívu. Eóny sú v svojej podstate neutrálne sily. Človek – nevedomý alchymista – vedie eóny k zlobe. To je tiež pozadie zákazu „jesť zo stromu poznania dobra a zla“. Teraz žijeme v kozmickej oblasti, v ktorej sú dobro a zlo zbavené pút. Tým plamene disharmónie zapríčiňujú reťazovú reakciu degenerácie, takže človek je pohadzovaný sem a ta medzi dobro a zlo. Pre neho bol stvorený núdzový poriadok, náš materiálny svet. Kto vie použiť kľúč desiatej hodiny, uvedomí si toto: Každá padlá existencia musí byť nakoniec opäť vyzdvihnutá do univerzálneho Svetla. A na to vynakladá úsilie.

Jedenásta hodina: Krídla géniov dokonale šumia. Lietajú od sféry ku sfére a prinášajú Božie posolstvo od sveta k svetu.

Zasvätený pracovník desiatej hodiny prijíma kľúč tak k astronomickému cyklu, ako aj ku kruhovému pohybu ľudstva. To sú sily a možnosti, s ktorými gnostický mág dokáže pracovať. Nazývajú sa „krídlami géniov“. Astrálny oheň sa podrobuje jeho vôli a on dokáže použiť čistú silu abraxasu ako „Panazee“ (všeliek – pozn. prekl.) pre ľudstvo. Táto čistá pomáhajúca sila bude rozšírená ako ochranné krídla.

Dvanásta hodina: Tu budú naplnené skutky večného Svetla prostredníctvom ohňa.

Okrídlení géniovia jedenástej hodiny, vysokí zasvätení, prekonali planetárne astrálne prekážky. A Nykthemeron končí jasajúc: Skutky večného Svetla, praktiky univerzálneho zákona lásky, ktoré zachraňujú to, čo je stratené, sa naplnia. Predsa však gnostický mág nestratí z očí nebezpečenstvá pre svoje dielo a

• nenechá sa chytiť zmätkom dialektických väzieb,

• nenechá sa zadržiavať odporom, ktorý vyvoláva.

Cez tieto nebezpečenstvá ho vedú štyri dary milosti:

• Gnóza zaisťuje nemožnosť znesvätenia.

• Príslušnosť k spoločenstvu duší mu dáva silu.

• On vlastní schopnosť na rozoznanie duchov.

• A on je vo vlastníctve absolútnej nepremožiteľnosti. Tak sa naplnia diela večného Svetla prostredníctvom ohňa.

Kiež by sa stalo zrejmým, že Nykthemeron obsahuje metódu, spôsob na dokonalé oslobodenie. Tento krátky prehľad má byť pozvaním pre čitateľa, aby čerpal poznatky nielen z neho, ale aby sa ponoril do popisu veľkých perspektív, ktoré Jan van Rijckenborgh ukazuje v tejto knihe. 

Jan van Rijckenborgh: Das Nykthemeron des Apollonius von Tyana, štvrté, prepracované vydanie, 1992, Rozekruis Pers. Haarlem.